Beckovske hradne bralo

Kesz, z którego pochodzi opis, został zarchiwizowany.  Dlatego ku pamięci, wklejam tu opis,  chociaż jest w języku słowackim.Kiedy zamek odwiedzimy i będę miała polski tekst...  wtedy wpis przerobię. Na razie - nic z  tego :)

https://www.geocaching.com/geocache/GC5BEA7 

BECKOV CASTLE ROCK is about 60 meters high limestone rock, a significant piece of geomorphology, built by the middle and late triassic limestones of hronicum, which protrudes from the flat floor of the Vah river. The hill was wrought by selective action of erosion (i.e. erosion distinction according to the different resistance of rocks), which in the current geological period (the Holocene) uncovered and dissected out the original resistant Mesozoic limestone, which has previously been buried by sedimentation of less resistant rocks in Paleogene (older Tertiary). Since 1963, it is protected natural monument with area about 1.75 ha, with abundant occurrence of ornamental plant Alyssum saxatile. It has aesthetic significance and contributes to the diversification of the country. The unusual shapes and ruins are important for tourism.

On a steep rock above the village stands the ruins of Beckov Castle. The castle, first mentioned in 1208, was originally owned by the king and later, at the end of the 13th century, it fell in hands of Matus Cak. It fell in decay after fire in 1729 and until the end of 20th century was abandoned. Later it was renovated and in present it is open to the public. Beckov Castle is a national cultural monument of Slovakia.

BECKOVSKE HRADNE BRALO je vyznamnym geomorfologickym vytvorom vzniknutym posobenim selektivnej eroznej cinnosti rieky Vah. Bralo je typickym prikladom rezistencie hornin, ktorou sa pri svojej rusivej cinnosti riadi erozia. Tvrde odolne vapence v dosledku svojej velkej priepustnosti natolko vzdorovali erozivnej sile Vahu, ze neboli ani znizovane, ani odnesene. Dnes vycnievaju z udolneho dna rieky do vysky asi 60 metrov v podobe vysokeho, stihleho a strmeho brala, ktore svojimi napadnymi formami ostro kontrastuje s mierne modelovanym okolim. Ma vyznam nielen geomorfologicky, ale aj esteticky (vyrazne prispieva k spestreniu krajiny) a turisticky (pre svoje neobvykle tvary i zrucaninu hradu, ktory bol na nom vybudovany).

* Vseobecna charakteristika a vznik brala:

Beckovske hradne bralo vystupuje z dolinneho plocheho dna Vazskej kotliny v obci Beckov severovychodne od Noveho Mesta nad Vahom. Dolinne dno tu dosahuje sirku az 4 kilometrov a postupne sa na juh rozsiruje do do sirokeho zalivu Podunajskej niziny, ktora zasahuje az ku Piestanom. Z pravej strany doliny vystupuju flysove paleogenne Biele Karpaty, z lavej strany je krystalicko-druhohorny Povazsky Inovec. Rieka Vah v priebehu svojho vyvoja na ich svahoch zanechala stopy po lateralnej erozii v dvoch systemoch rovni - stredohorskej a poriecnej a v sustave stvrtohornych riecnych teras. Riecisko Vahu je zalozene priblizne na styku paleogenu s mezozoikom. Pri sedimentovani paleogenu boli jednotlive casti (kryhy) mezozoika pochovane usadenim menej odolnych hornin starsich tretohor. Az v dnesnom geologickom obdobi kvarteru-stvrtohor (holocene) su tieto kryhy obnazovane.

Z takejto velmi odolnej, povodne rozsiahlejsej druhohornej vapencovej kryhy, ktora je troskou Chocskeho prikrovu, vzniklo aj vyrazne Beckovske bralo, a to vypreparovanim tvrdych vapencovych hornin riecnou eroziou; je to obtocnik Vahu. Pritom hrala velku ulohu geomorfologicka hodnota hornin, ktorou sa pri svojej cinnosti riadi selektivna erozia a denudacia (obnazenie, odokrytie). Vzhladom na to, ze vapence su pre vodu silno priepustne, su velmi odolne, takze erozia a denudacia su na nich velmi vyrazne brzdene a hornina nie je prilis narusovana. V okolitom, malo odolnom prostredi, su naopak tieto procesy urychlene, takze tam sa hornina posobenim vody a dalsich vplyvov rozpadla. V dosledku toho, ze priebeh znizovania a rozrusovania na tychto rozdielnych horninach bol velmi odlisny, doslo k vytvoreniu dvoch roznych druhov reliefu - prvy, predstavovany dolinnym dnom, je mierne a makko modelovany; druhy, pozorovatelny na vapencoch, je ostry, divoky a strmy. Beckovske bralo ma preto tvar vysokej skalnej kulisy, masivu osamotene stojaceho v sucasnej plochej nive Vahu a vyrazne vystupujuceho do okolitej rovinatej krajiny, pricom je dobre zachovane a takmer neporusene.

* Geologicke zlozenie brala a jeho okolia:

V podlozi sa nachadzaju horniny Kriznanskeho prikrovu (fatrika), presnejsie jeho beckovskej jednotky (ekvivalent vysockej jednotky). Oblast hronika beckovskeho hradneho brala tvorila prechodny celok medzi panvou Dobrej Vody a mojtinsko-harmaneckou karbonatovou plosinou. Tento sled je ekvivalentny veterlinskej jednotke.

Bralo buduju horniny Chocskeho prikrovu (hronika) Povazskeho Inovca, ktory tu zastupuju rozne variety vapencov stredneho a vrchneho triasu. Pred vstupom do hradu su odkryte sive gutensteinske vapence, za vonkajsimi hradbami pred vstupnou branou su reiflinske vapence s tmavymi rohovcami. Hlavnu cast hradnej skaly tvoria svetle masivne wettersteinske vapence. V brale su aj vrstvy ilovitych vapencov s rohovcami ci hluznatych vapencov s organodetritom. Vrstevny sled hronika na mieste hradnej skaly tvoria odspodu steinalmske vapence (vznikli pred asi 240 milionmi rokov), nad ktorymi su zamostske suvrstvie, reiflinske vapence a partnachske suvrstvie. Nad nimi sa nachadzaju raminske vapence bebravskej jednotky (usadene pred asi 225 milionmi rokov). Vrstvy su kolmo vztycene, preto je mozne na pomerne malom uzemi sledovat vela typov vapencov.

V zareze, ktorym sa vystupuje na hrad, sa nachadzaju sive a hnedaste slienite bridlice strednej kriedy s vlozkami pieskovca. Vpravo od hradu na chodnicku vystupuju cervene bridlice vrchneho triasu, so sosovkami vrchojurskych az spodnokriedovych vapencov. Patria obalovemu sledu, ktory bol silne tektonicky poruseny.

Prilahle ubocie je od samotneho brala oddelene sedielkom vytvorenym vdaka malej tektonickej linii (zlomu), ktora nim prechadza - vedie tadialto tiez hranica medzi Chocskym a Kriznanskym prikrovom. Ubocie je takisto budovane vapencami, tie sa vsak povodne usadili na miestach vzdialenych desiatky kilometrov a k vapencom tvoriacim hradne bralo sa priblizili az pocas horotvornych pohybov pri vzniku Karpat, kedy doslo k ich odtrhnutiu od podlozia a presunu (v podobe Kriznanskeho prikrovu) do tejto lokality.

* Ochrana a vyuzitie brala:
- Prirodna pamiatka (PP) Beckovske hradne bralo

Tento skalny utvar bol v roku 1963 vyhlaseny za „Chraneny prirodny vytvor“. Hlavne chranene uzemie s 3. stupnom ochrany ma rozlohu 14 504 metrov stvorcovych a prilahle ochranne pasmo so 4. stupnom ochrany zabera plochu 3 050 metrov stvorcovych. V okoli brala vedie miestny „Naucny chodnik Beckov a okolie (I) Beckovske hradne bralo“.

- Fauna a flora na brale
Vdaka extremnym prirodnym pomerom, ktore skalny ostroh vytvara, tu zije niekolko ohrozenych a chranenych druhov rastlin a zivocichov. Taricnik skalny (Alyssum saxatile) je rastlina s bohatymi vyrazne zltymi kvetmi usporiadanymi v metlinach, pricom huste ochlpenie listov jej pomaha znasat extremne sucho a slnecne ziarenie; vyhovuju jej podmienky v suchsej vapenatej pode a na skalach kvitne v aprili a maji. Dazdovnik obycajny (Apus Apus) je typickym hniezdicom skalnych stien; tento vtak pripomina vacsiu lastovicku, ma vsak napadne dlhe kosakovite zahnute kridla; prilieta zaciatkom maja, hniezdi v maji a juni, odlieta v auguste; zivi sa drobnym lietajucim hmyzom a ozyva sa charakteristickym prenikavym „srii-srii“. Dalsimi vzacnymi obyvatelmi lokality su aj sokol mysiar ci jasterica kratkohlava.

- Hrad Beckov (zrucanina)
Najstarsie osidlenie hradneho brala pochadza uz z prelomu letopoctu. Na tomto strategickom mieste nad riekou Vah a pri vyznamnej obchodnej ceste nedaleko hranic Uhorskeho kralovstva bol v 13. storoci vybudovany majestatny kamenny strazny a obranny hrad - prva pisomna zmienka o nom pochadza z roku 1208 pod nazvom Castrum Blundix. Bol to kralovsky hrad, ktory vladol pomerne rozsiahlemu panstvu. Na prelome 13. a 14. storocia patril Matusovi Cakovi III. Trencianskemu, ktory z Beckova vytvoril vyznamne centrum obchodu a remesiel. Najvacsi rozmach prezil hrad v 14. a 15. storoci za vlady polskeho slachtickeho rodu Stiborovcov zo Stiboric, ktori z neho urobili stredisko svojich rozsiahlych majetkov a prebudovali ho na honosne sidlo v gotickom style. Od polovice 15. storocia bol hrad vo vlastnictve rodiny Banfiovcov, ktora ho v 16. storoci este vyraznejsie opevnila a prestavala v renesancnom style. V polovici 17. storocia sa vsak majetok rozdrobil medzi viacerych dedicov a hrad zacal chatrat. Jeho upadok dokonal poziar v roku 1729 a postupne sa z neho stali ruiny. Az v roku 1970 bol vyhlaseny za Narodnu kulturnu pamiatku a po rekonstrukciach v rokoch 1996 a 2010 bol spristupneny verejnosti.
Jeden z najkrajsich a najimpozantnejsich stredovekych hradov bol zazemim kralov, mocnych velmozov a rytierov; tato nedobytna pevnost odolala aj najazdom Tatarov a Turkov v 13. a 16. storoci. Jeho minulost je opradena povestami, ktore umocnuju romantiku jeho dnesnej podoby. Vdaka svojmu kulturno-historickemu bohatstvu patri Hrad Beckov medzi najvyznamnejsie pamiatky (nielen) Slovenska.

- Skalolezenie
Bralo predstavuje jednu z klasik slovenskeho lezenia. Lezci tu mozu vyskusat svoje umenie v 61 oznacenych liniach tras vsetkych obtiaznosti, od cvicneho az po narocne lezenie. Skala je uprostred predelena rampou a velky traverz, cesta tadial veduca, odspodu ohranicuje pasmo previsov. Posobenim generacii lezcov je vapenec miestami uz zmeneny takmer na „lesteny mramor“, takze lezenie tam je o nieco tazsie. Kvoli vyhlasenej zakonnej ochrane brala moze byt horolezecka cinnost na niektorych vystupovych trasach ciastocne obmedzena (napr. kvoli hniezdeniu vtakov).